Absolvent (1967) – Ako sa zrodili povestné MILF-ky…

dec 10, 2018 | Sledujem

Film Absolvent (1967) natočil americký režisér Mike Nichols podľa literárnej predlohy Charlesa Webba. Stalo sa tak v čase, ktorý bezprostredne predchádzal dobe, ktorú dnes poznáme ako „šesťdesiatky“. Absolvent sa zároveň postavil na úpätie éry Hollywoodskeho filmu, ktorá ho nasledovala, a označujeme ju pojmom Nový Hollywood. Pravdou ale je, že prinajmenšom rešpektuje postupy klasickej éry a oproti neskorším dielam nastupujúcich mladých režisérov (Coppola, Spielberg, Scorsese) pôsobí ako jednotka z vlastného času.

„Absolvent neprežíva len ako jedinečný druh hollywoodskej zábavy, ale tiež ako ojedinelý portrét Ameriky v čase, kedy balansovala na hrane podobne, ako sa to vo filme deje Benjaminovi Braddockovi na okraji bazéna jeho rodičov.“ [1]

yakube.sk

Voda v Absolventovi predstavuje výrazný motív, ktorý sa objavuje naprieč celým filmom.

Aby bolo možné vnímať, akým je Absolvent odklonom, je potrebné sa zamerať na to, aké filmy „nahradil“ v období, ktoré mu predchádzalo. Od roku 1949 sa distribúcia filmov v Spojených štátoch zameriavala na ich prezentáciu pomocou tzv. roadshows, čo boli svojím spôsobom turné po vybraných kinách, v ktorých sa filmy hrali. Ich predstavenia sa pritom niečím ozvláštňovali, napríklad živou hudbou apod.. Peter Kramer [2] zoradil štrnásť komerčne najúspešnejších filmov rámcovaného obdobia (do polovice 60-tych rokov), z čoho je zjavné, že až trinásť z nich bolo predstavených práve pomocou systému roadshows: The Greatest Show on Earth, The Robe, The Ten Commandments, Around the World in Eighty Days, The Bridge on the River Kwai, Ben-Hur ,West Side Story, Cleopatra, My Fair Lady, Mary Poppins, Goldfinger, The Sound of Music, Doctor Zhivago a Thunderball. Dvanásť z nich sa dá pomerne presne žánrovo rámcovať do troch skupín – muzikály, historické eposy a exoticky dobrodružné filmy. Tieto filmy sú charakteristické značnou výškou ich rozpočtu, ktorou dosahovali až štyridsať miliónov dolárov. Z toho je možné usudzovať, že sa s ich komerčným úspechom dopredu počítalo, ale taktiež znamenali akúsi „stávku na istotu“.

absolvent 1967

Absolvent sa stal “hovorcom” mladej generácie tzv. babyboomers.

Oproti tomu film Absolvent (s rozpočtom tri milióny dolárov), ktorý v roku 1967 ukázal budúcu cestu iným tvorcom, spočiatku nechoval príliš mnoho nádejí na svoj úspech. O tom, že sa film nerodil jednoducho, vypovedal aj sám režisér Mike Nichols: „Nikto mu nedával príliš šancu.“ A aj keď sa najprv pohrával s myšlienkou obsadenia viacerých hviezd a najmä Roberta Redforda do hlavnej role Benjamina Braddocka, nakoniec sa uchýlil k tomu, že „žiadne veľké hviezdy neobsadí“. Postavy dvadsaťjedenročného Bena sa ujal dovtedy neznámy Dustin Hoffman, a snáď je na mieste konštatovať klišovité „zrodila sa hviezda“. Film však musel po uvedení aj tak čeliť výraznej kritike zo strany renomovaných odborníkov a recenzentov. Omnoho dôležitejší je ale jeho dopad na publikum a generáciu tzv. babyboomers, ktorá sa v tom čase mala stať hybnou silou spoločnosti. „K abdikácii Lyndona Johnsona, atentátom na Martina Luthera Kinga Jr. a Roberta Kennedyho a protestom v Chicagu malo síce dôjsť až o niekoľko mesiacov neskôr. No tento film, ktorý je technicky romantickou komédiou s nominálne šťastným koncom, zachytil trend narastajúceho odcudzenia generácie boomers od vládnuceho stavu. Zmocnil sa tak nového ducha času, ktorý bol už prítomný, no bolo sa ho treba chopiť.“1 Zaujímavé na tom je, ako k tomu dochádza. Pretože podobne, ako spomínaného ducha času bolo len cítiť, aj Absolvent musel k vtedajšej generácii prehovárať len akosi pocitovo. Sám totiž neobsahuje jediný otvorený komentár súčasnej (politickej) situácie. Oproti starším hollywoodskym filmom sa však venuje sociálne relevantnejšej téme, ktorá dokázala pritiahnuť mladých ľudí späť do kín.

Coming of age film?

Film sleduje obdobie v živote absolventa Benjamina Braddocka a zameriava sa na skúmanie jeho sexuálneho (viac ako osobnostného) dospievania a sebapoznávania vo vzťahu k jeho vlastnej neistej budúcnosti v konflikte s očakávaniami autorít v podobe rodičov a ostatných „dospelých“. Ben sa po úspešne ukončenom štúdiu vracia domov, kde sa zapletie s manželkou obchodného partnera svojich rodičov, ktorá ho zvedie. To smeruje k tomu, že sa v nasledujúcich dňoch (alebo týždňoch) pravidelne stretávajú potajme v miestnom hoteli. Benjamin sa však proti vôli pani Robinsonovej začne schádzať s jej dcérou Elaine, čo následne vedie k odhaleniu ich milostného pomeru. Elaine odchádza študovať do Berkeley, kde sa ju Ben rozhodne ísť vyhľadať. Na mieste ale zistí, že Elaine je zasnúbená. Ben ostáva v Berkeley a v závere filmu „unáša“ Elaine z jej vlastnej svadby, pričom sledujeme pár až do autobusu, ktorý ich akoby unáša v ústrety „neistému zajtrašku“.

film recenzia kritika yakube

Absolvent priniesol do Hollywoodu okrem iného aj otvorené, nejednoznačné konce.

Absolvent nám ukazuje viacero situácií, ktoré sa pevne spájajú so žánrom coming of age filmov. Nejde však o doslovné biologické dospievanie. Namiesto chlapca vstupujúceho do puberty Absolvent zobrazuje úspešného bieleho mladého muža z vyššej strednej vrstvy, ktorý vedie na pohľad usporiadaný život, no pod povrchom skrýva mnoho problémov, ktoré mu prekážajú v tom, aby sme ho mohli označiť ako dospelého. Mimo to, že je panic. Celkovú povahu charakteru Benjamina Braddocka dôrazne zachytáva film už v úvodnej titulkovej sekvencii. Bena vidíme v takmer dvojminútovom zábere, ako sa vezie na chodiacom páse. Už spočiatku tak vnímame pasivitu jeho charakteru, jeho neschopnosť „šliapať“ si vlastnú cestu, keď pri letmých pohľadoch na okoloidúcich len pokorne klopí hlavu.

Jeho outsiderstvo je vo filme naďalej prehlbované. Jeho náznakové úsilie vymaniť sa spod takéhoto označenia končí vždy márne. Či už sa jedná o pokusy oponovať dospelým v rozhovoroch, ale napríklad i neschopnosť privolať čašníka, ktorý Bena prehliadne, či neschopnosť oponovať recepčnému v čisto formálnom rozhovore. Najkrajší príklad sa ale naskytá v momente, kedy na otázku „Bourbon alebo whisky?“ Ben odpovedá bourbon, no dostáva naliatu whisky. To všetko prispieva k tomu, že sa Ben uťahuje do ústrania a radšej jednoducho bezkonfliktne prepláva svetom, i životom – vyslovene to môžeme sledovať v scéne, kedy sa Ben predvádza pred priateľmi jeho rodičov v novom skafandri, ktorý dostal od otca darom. Kamera zaberá svet subjektívnym Benovým pohľadom zvnútra skafandra, pričom nás „odrezáva“ od sveta tým, že tlmí zvuky prichádzajúce „zvonku“ – počujeme len pokojný (flegmatický) Benov dych. Fakt, že skafander, v ktorom sa strápňuje, dostal darom od otca zároveň svedčí o tom, že sú to rodičia a ich očakávania, ktoré mu bránia uchopiť život do vlastných rúk. Na túto myšlienku nadväzuje scéna v hoteli, kedy Ben prichádza o panictvo. Pred samotným aktom totiž začne udierať hlavou do steny so slovami: „Čo by na to povedali rodičia?“, čím sa nechcene priznáva k tomu, že za svoje činy nezodpovedá pred sebou a svojím svedomím, ale pred rodičmi, resp. svoje svedomie nevedome zosobňuje do postáv svojich rodičov.

absolvent 1967 novy hollywood

Benjamin izolovaný od vonkajšieho sveta – v tejto scéne doslova – za pomoci skafandra.

Benjamin sa tak v priebehu filmu snaží prísť na to, ako sa zbaviť tohto bremena, ako vziať osud do vlastných rúk – a tým vo výsledku dospieť. Pokúša sa o to najprv za pomoci pani Robinsonovej. No ako neskôr vychádza najavo, aj pani Robinsonová prežíva svoj vlastný spôsob coming of age, pričom termín musíme vnímať v tomto prípade o niečo menej doslovne. Ak charakteristickým znakom dospelosti je vyspelosť, tak je to vlastnosť, ktorú vo filme pani Robinsonová hľadá. A ako sa snaží, nakoniec ostáva rovnako stratená ako Benjamin. Film nás tak presviedča o tom, že akoukoľvek cestou sa v živote vydáme, aj tak ostaneme napospas sebaurčujúcej otázke. „Coming of age je niečo, čo sa ľuďom v živote nikdy celkom nepodarí dosiahnuť, pretože kým sa im podarí dostať k cieľu, uvedomia si, že to v skutočnosti aj tak nie je to, po čom túžia.“ [3]

Film, ktorý vrátil kino mladým

Absolventa je teda možné do istej miery označiť ako coming of age film. A to je žáner, ktorý vždy bol práve medzi mladými divákmi nesmierne populárny. Nie je preto divu, že aj Absolvent dokázal osloviť tak početné dospievajúce publikum. Dopomohol si k tomu viacerými zaujímavými spôsobmi. Okrem toho, že do role hlavného hrdinu stavia nie skutočného hrdinu, ale skôr truhlíka, ktorému sa asi len ťažko dá nefandiť, sa musel vtedajší mladý divák ovplyvnený kontrakultúrou šesťdesiatych rokov stotožniť s Benovou rebéliou vedenou v mene lásky.

film recenzia analyza

Absolvent ponúka divákom aj takéto spektakulárne obrazy.

I keď som spomínal, že Absolvent nijak nekomentuje vtedy aktuálne udalosti alebo politickú situáciu [4], jasne zaujíma postoj v medzigeneračnom konflikte. Najkrajšie sa tento postreh odráža v scéne, ktorá obsahuje strohý výrok: „Plastics,“ [5], ktorý je vypovedaný ako dobre mienená rada. Avšak spôsob a prehnaná vážnosť, s akou je prednesená, ju stavia skôr do komickej roviny, čo následne potvrdzuje aj Benov taktný vyhýbavý polosúhlas, ale v podstate nesúhlas. Slovo „plastic“ sa však v danej dobe výrazne vzťahovalo k významu „falošný“, voči ktorému sa silno vymedzovali práve sympatizanti vtedajšej kontrakultúry. S pobavením túto scénu staviam vedľa známej scény s plastovými lyžičkami vo filme Pelíšky (1999), ktorá ju svojím významom dokonale dopĺňa a zároveň referuje o presne rovnakom období, akurát v iných kultúrach.

Najzaujímavejší je ale aj tak napriek všetkému, pochopiteľne, motív sexuality. Tá je tu spracovaná podrobne, so všetkou trápnosťou, ktorá sa s ňou môže spájať, navyše na dobu vydania filmu aj pomerne graficky. Rozruch však vyvolalo najmä zobrazenie milostného vzťahu mladíka so staršou partnerkou. Je podľa mňa na mieste uvažovať o tom, že to bol práve Absolvent, ktorý dal vzniknúť fenoménu „MILF“ alebo „cougars“. Uvedomovali si to aj tvorcovia najznámejšej „milfky“ na svete, keď Absolventovi vzdali poctu vo filme American Pie (1999). V jednej scéne sa Stiflerova mama pýta: „Are you trying to seduce me?“ z prehrávača pritom hrá ikonická skladba „Mrs. Robinson“ od Simona a Garfunkela, ktorú si diváci tak úzko spájajú práve s Absolventom.

yakube.sk

“Mrs. Robinson, you are trying to seduce me…”

Charakteristickým pre Mikea Nicholsa sa stalo použitie dlhých záberov, s ktorými často pracuje, keď zaberá tváre svojich protagonistov. To sa pojí s ikonickou záverečnou scénou filmu, ktorá nekladie dôraz na fakt, že sa to hlavným postavám podarilo, ale sleduje ich ďalej, zaberá ich tváre a čaká ich reakciu na to. Kamera ostáva tam, kde „normálne“ nezvykne – a vďaka tomu sledujeme akýsi presah filmového naratívu – vidíme na miesto, kde postavy „už nehrajú“. Podobným spôsobom pracuje aj Richard Linklater vo svojom filme Before Sunrise (1995), v ktorom ukazuje takmer identický obraz pred zadným sklom dopravného prostriedku s dvoma milencami v popredí. Či v inej scéne, ktorá takisto pôsobí ako natočená „zabudnutou“ kamerou, kedy nejde o to, aby rozprávala o tom, kde postavy sú, a čo robia, ale o tom, ako je trápna – tým, že ukazuje tváre dvoch postáv, ktoré len „čakajú, kým sa scéna skončí“.

Týmito príkladmi som sa snažil vyzdvihnúť detaily, ktoré ma na filme zaujali, a vďaka ktorým ho mám tak rád. Snažil som sa však aj o to, aby som zachytil spôsob, akým Absolvent zasiahol vtedajšieho diváka, a aký dosah naprieč časom a žánrami dodnes má. Absolvent v roku 1967 ukázal cestu ďalším tvorcom a predznamenal, akým spôsobom sa budú točiť nové filmy. Je pozoruhodné dnes sledovať, ako dokázal v tej dobe zarezonovať tak nenápadný film u mladých divákov v kontexte vtedajšej situácie v spoločnosti a dokázal ich priviesť naspäť do kín, ktorým dovtedy vládli veľkorozpočtové „swords and sandals“ filmy.

[1] Rich, Frank: Intimations of a Revolution

[2] Kramer, Peter: The Superhits of the New Hollywood and the Roadshow Era

[3] Thompson, Ryan: The Graduate

[4] Podľa niektorých analýz film persuazívne implikuje autorské ľavicové politické presvedčenie.

[5] V rebríčku AFI „Top 100 najlepších filmových hlášok“ sa objavil na 43. mieste.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.

Odoberaj ma

... buď o všetkom informovaný ako prvý.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.