Zbytočné je plakať nad plastovou slamkou

sep 24, 2018 | Uvažujem

Bolo to raz pri jednom posedení s mojimi homies, niekoľko mesiacov dozadu, keď jeden z nich cucal (podľa jeho vlastných slov) „čo ti jebe, aký dobrý mätovo-jahodový fresh“. Nevznikla by žiadna debata, keby k tomu nevyužíval slamku. Kovovú. Po ledabolej výmene názorov som začal pátrať. Nemusel som ísť hlboko, len som si ujasnil pár základných faktov, aby som sa utvrdil v dvoch veciach. Že ma čoraz viac iritujú moderní eco-friendly ľudia, za prvé. A tiež to, ako názov článku proklamuje, že „zbytočné je plakať nad plastovou slamkou“.

Zrazu…

Na jednu stranu musím povedať, že si vážim snahu správať sa k prírode ľudsky úctivo, i snaženie o doplnenie vedomia o probléme plastového znečistenia. Mám však brutálny problém s tým, akým spôsobom k tomu dochádza. A je mi jedno, že kľudne urazím každého, kto za posledné dva roky zdieľal na Facebooku eco video. Tých videí je na Facebooku zrazu plno a sú všade. Vzrušujú sa nad nimi ľudia, ktorých to zrazu zaujíma. A tí ich zrazu majú potrebu ďalej zdieľať. A zrazu cítia, že „plasty sú smrrrrrť“… zrazu používajú len neplastové obaly a najradšej by tie hnusné plastové slamky zakázali. Zrazu.

znecistenie oceanov yakube.sk

Veľká časť plastového odpadu pozostáva z takýchto malých a ešte menších nano-častíc.

Takíto ľudia nedávno začali spievať balady o plastovom ostrove v Tichom oceáne, ktorý dosahuje rozmerov Texasu. Čítali o ňom články. Videli strašné obrázky nekonečne sa vzdúvajúceho poľa PET-fľaší, igelitiek, sáčkov a iného, hnusného (!!!) smetiska. Nevadí im, že tento „ostrov“ bol objavený už medzi rokmi 1985 a 1988. Oni majú tú potrebu zrazu a teraz. Vtipnejšie mi pripadá to, že si tento plávajúci Texas neskúsili nájsť. Takého bumbrlíčka predsa musí byť vidno aj z vesmíru, nie? Nie. Plastový ostrov  v skutočnosti nie je vidno. Skladá sa totiž z mikroplastov a kúskov, ktoré často nemajú viac ako pol centimetra. Celková hustota tohto ostrova dosahuje maximálne 100 gramov na meter štvorcový vodnej plochy. Celá rozprávka o hutnej plávajúcej plastovej skládke je iba hlúpym výmyslom médií, ktorému bohužiaľ ľudia uverili.

plastove slamky

Obrázky ukazujú len naplavený, prílivový odpad – ten menej nebezpečný.

Táto manipulácia nás ďalej chce prinútiť, aby sme mali pocit, že sú to naše PET-ky a naše slamky, ktoré tam plávajú. Nie!! Štyridsať percent plastového „ostrova“ tvorí odpad z rybárskeho náčinia. Ďalších dvadsať percent zas pochádza zo zemetrasenia v Japonsku v roku 2011.

Zábery „plastového ostrova“, ktoré si zdieľal možno aj ty, sú v skutočnosti obrázkami pobrežného naplaveného odpadu…

Zbytočne…

Druhým problémom, s ktorým sa stretám, je situovanie úsilia „zachrániť svet“. Prečo chceme plastové slamky zahadzovať my na Slovensku, v Česku, v Európe? Prečo sa takémuto problému venuje toľko úsilia na mieste, ktoré v globálnom merítku sotva stačí na pár percent? Plastový odpad v oceánoch pochádza z 90% z desiatich riek – osem z nich sa nachádza v juhovýchodnej Ázii, tie dve ďalšie sú africké rieky Niger a Níl. Ak by sme sa mali orientovať podľa krajín, jednoznačne najviac plastového odpadu v oceánoch pochádza z Číny. Tá je nasledovaná Indonéziou, Filipínami, Vietnamom a Srí Lankou. Pre predstavu, ďalší veľký znečisťovateľ, USA, produkuje len 3% odpadu Číny. Chceš to počuť sarkasticky? O Európe nikdy nikto nepočul… (hah)

plastovy odpad

Graf ukazuje podiel jednotlivých krajín na znečistení svetových oceánov.

V Európe totiž problém so spracovaním odpadu nemáme. Je to ako keby si bol milionár, odtrhával si od huby raňajky, a čakal pritom, že chamraď sa vďaka tomu naje. Poďme riešiť plastovú krízu tam, kde to má zmysel.

Záverom…

Som za to, aby sa plastové slamky nahradzovali napríklad kovovými. Nadužívanie plastu je problém. A pri troche chcenia sa dá riešiť. Nikdy však týmto spôsobom nezachránime oceány. To je to, čo mi vadí. Ľudia, ktorí uverili opaku. Celkovo mi pripadá takéto správanie a uvažovanie pokrytecké. Téma ekológie sa stala moderným trendom – takým príveskom, ktorý sa nosí a je cool. V konečnom dôsledku to snáď aj môže pomôcť, ale spôsob, akým sa k nemu dopracovávame, tento fake, mi je strašne nesympatický. Skutočné je podľa mňa len niečo, čo vychádza priamo z teba. Nie to, čo je do teba naočkované spoločnosťou a médiami. Mylne sa tu potom vytvárajú fiktívne spojenia medzi (nad)užívaním plastu a plastovým odpadom v oceánoch. Rovnako mylne sa uvažuje o miere vlastnej zodpovednosti za tento bordel.

You, ktorý toto čítaš, make NO difference.

Spravme radšej rozdiel tam, kde na tom záleží.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.
Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.

Diskutujme!

3 komentáre

  1. Bára

    Ahoj 🙂 rozumím myšlence, kterou chceš předat a do jisté míry s tebou souhlasím. Vidím to sama na svojí ségře, která z ničeho nic najela na zero waste (pro obrázek-je to pražská právnička, která mění šatník co měsíc, ty dva kilometry do práce jezdí autem a v koupelně má takovou tu dešťovou sprchu). Ale jak píšeš-plasty jsou smrt. Najednou.
    Na druhou stranu spoustě lidí tenhle hype kolem plastů přidá jen dílek do skládačky. (A navíc-často vyjdou zero waste způsoby žití levněji :D) Pár ušetřených brček situaci nespasí, ale v konečném důsledku mnoho lidí začne víc přemýšlet o svém chování vůči přírodě v širším rozsahu.
    Blba, co ti bude nutit svojí pravdu najdeš kdekoliv, mezi veganama, zero wasťákama nebo flat eartherama. Jen holt aktuální téma jsou plasty.
    Mimochodem, kde sis ověřil jak vypadá onen plastový ostrov? Ptám se proto, že mi připadá nesmysl, aby mladý holanďan získal miliony dolarů na plovoucí sběrače odpadu (se kterými chce ten ostrov vysbírat), kdyby byl ten ostrov z mikroplastů…

    Odpovedať
    • yaku_be

      Bára, ďakujem za komentár! 🙂 Ten plastový ostrov – stačí sedliackym rozumom. Taký ostrov, ako ho vykresľujú médiá, by proste musel byť vidieť aj z vesmíru – to nie je. A inak dá sa o tom nájsť x článkov, dokonca aj na wikipédii – že keď si to človek prečíta, tak príde na to, že o žiadne plastové pole sa nejedná. Áno, je to miesto s vyššou koncentráciou plastov (kvôli oceánskym prúdom), ale nazval by som to skôr zhlukom než ostrovom. A to nie je slovíčkarenie. Ide o to, ako to ľudia vnímajú. A vnímajú to ako veľký omyl.

      Odpovedať
  2. Fit Maddie

    Ano, nedávno jsem četla, že v Asii/Americe/Africe je spotřeba plastu enormně vyšší, než u nás. My jsme vlastně jen taková malinká část celé této “spouště”.

    FIT MADDIE

    Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.

Odoberaj ma

... buď o všetkom informovaný ako prvý.

Jakub Kudrna

Študent žurnalistiky a filmu na UP v Olomouci.

Krásny, vtipný, inteligentný a hlavne obdarený zdravým úsudkom.